{"id":111,"date":"2010-02-08T22:25:00","date_gmt":"2010-02-08T22:25:00","guid":{"rendered":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/?p=111"},"modified":"2010-02-08T22:25:00","modified_gmt":"2010-02-08T22:25:00","slug":"hlavne-hriechy","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/?p=111","title":{"rendered":"P\u00fdcha"},"content":{"rendered":"
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010co je to p\u00fdcha? Kto je py\u0161n\u00fd? V malom teologickom slovn\u00edku sa hovor\u00ed: P\u00fdcha je nezriaden\u00e1 t\u00fa\u017eba vyzdvihova\u0165 svoje vlastnosti nad vlastnosti in\u00fdch \u013eud\u00ed. Prototypom py\u0161n\u00fdch \u013eud\u00ed boli pokrytci a farizeji, o ktor\u00fdch Je\u017ei\u0161 Kristus povedal: „Kto sa povy\u0161uje, bude pon\u00ed\u017een\u00fd“ (Lk 18, 14). Najhlb\u0161\u00edm vyjadren\u00edm tejto ne\u010dnosti je podobenstvo o py\u0161nom farizejovi a kajaj\u00facom sa m\u00fdtnikovi (Lk 18, 9-14). Moralisti zara\u010fuj\u00fa p\u00fdchu na prv\u00e9 miesto siedmich hlavn\u00fdch hriechov. Jej pridru\u017een\u00e9 hriechy s\u00fa : predsudky, \u010di\u017ee prece\u0148ovanie vlastn\u00fdch s\u00edl; chorobn\u00e1 amb\u00edcia, \u010di\u017ee snaha z\u00edska\u0165 neprimeran\u00e9 hodnosti; m\u00e1rnomyse\u013enos\u0165, \u010di\u017ee t\u00fa\u017eba po vonkaj\u0161\u00edch tituloch a hodnostiach; chvast\u00fa\u0148stvo; pretv\u00e1rka \u010di\u017ee predstieranie \u010dnost\u00ed, ktor\u00e9 \u010dlovek nem\u00e1.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Jedn\u00fdm zo z\u00e1kladn\u00fdch rysov biblick\u00e9ho u\u010denia je pozornos\u0165 venovan\u00e1 p\u00fdche a jej protikladu pokore. V in\u00fdch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch, \u010di etick\u00fdch syst\u00e9moch ni\u010d podobn\u00e9ho nenach\u00e1dzame. Vzpurn\u00e1 p\u00fdcha, ktor\u00e1 odmieta z\u00e1vislos\u0165 od Boha a podria\u010fova\u0165 sa mu a ktor\u00e1 naopak vzd\u00e1va \u010des\u0165, ktor\u00e1 prin\u00e1le\u017e\u00ed P\u00e1novi len \u010dloveku, predstavuje kore\u0148 a podstatu hriechu.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0So sv\u00e4t\u00fdm Tom\u00e1\u0161om Akvinsk\u00fdm m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee p\u00fdcha sa poprv\u00fdkr\u00e1t prejavila vo chv\u00edli, ke\u010f sa Lucifer v py\u0161nej nez\u00e1vislosti na Bohu pok\u00fasil vyv\u00fd\u0161i\u0165 svoj tr\u00f3n (Iz 14, 12-14). Satan spadl\u00fd z neba (Lk 10, 18) vlo\u017eil Adamovi a Eve do srdca t\u00fa\u017ebu by\u0165 ako Boh (Gn 3, 5). Od tej doby je \u013eudsk\u00e1 prirodzenos\u0165 infikovan\u00e1 p\u00fdchou (Rim 1, 21-23). S p\u00fdchou s\u00favis\u00ed aj „ods\u00fadenie diablovo“ (1Tim 3, 6). P\u00fdcha je satanova zhubnos\u0165 a ni\u010d\u00ed \u013eud\u00ed. Preto ho cel\u00fd Star\u00fd z\u00e1kon odsudzuje, predov\u0161etk\u00fdm v \u017ealmoch a m\u00fadroslovnej literat\u00fare. V knihe Pr\u00edslov\u00ed 8, 13 \u010d\u00edtame, \u017ee Bo\u017eej m\u00fadrosti je odporn\u00e1 pov\u00fd\u0161enos\u0165 a nestudnos\u0165. Oboje sa prejavuje v p\u00fdche Mo\u00e1bu (Iz 16,6), J\u00fadska (Jer 13, 19) a Izraela (Oz 5, 5), ktor\u00fa odmietaj\u00fa menovite proroci. Zn\u00e1ma „p\u00fdcha, ktor\u00e1 predch\u00e1dza p\u00e1d“ (dom\u00fd\u0161\u013eavos\u0165) (Pr\u00eds 16, 18) je hodn\u00e1 zavrhnutia a namiesto nej sa d\u00e1va prednos\u0165 pon\u00ed\u017een\u00e9mu duchu (Pr\u00eds 16, 19). Zpupnos\u0165 (gobah) sa objavuje ako kore\u0148 ateizmu v \u017d 10, 4 a sp\u00f4sobila rovnako Nabuchodonozorov p\u00e1d (Dan 4,30.37). Miernej\u0161\u00ed v\u00fdraz z\u00e1d\u00f3n = drzos\u0165, ozna\u010duje D\u00e1vidovo mladistv\u00e9 nad\u0161enie (1 Sam 17, 28), o ni\u010d menej (Abd 3) sa aj ono pova\u017euje za zlo. \u010eal\u0161ie varovanie pred p\u00fdchou nach\u00e1dzame v neskor\u0161ej m\u00fadroslovnej literat\u00fare napr. v Sir 10, 6-26.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Gr\u00e9cke u\u010denie bolo behom posledn\u00fdch \u0161tyroch storo\u010d\u00ed pred Kr. v rozpore s judaizmom, ke\u010f pova\u017eovalo p\u00fdchu za cnos\u0165 a pokoru odsudzovalo. Aristotelov „vysokozm\u00fd\u0161\u013eaj\u00faci \u010dlovek“ vedel oceni\u0165 svoje vlastn\u00e9 kvality, in\u00e1\u010d by ho pova\u017eovali za slaboduch\u00e9ho. Podobne stoick\u00fd filozof hl\u00e1sal vlastn\u00fa mravn\u00fa nez\u00e1vislos\u0165 a rovnos\u0165 s Dieom. Nestudnos\u0165 a zpurnos\u0165 (hybris) je v\u0161ak zdrojom ve\u013ek\u00e9ho mor\u00e1lneho zla v gr\u00e9ckej trag\u00e9dii.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0V Starom z\u00e1kone p\u00fdchou ozna\u010dovali nie\u010do \u010do sa vzd\u00fava, prekypuje, v prenesenom slova zmysle v\u0161etko, \u010do je drz\u00e9, namyslen\u00e9, nadut\u00e9; v pr\u00edpade \u010dloveka, ktor\u00fd sa rob\u00ed v\u00e4\u010d\u0161\u00edm, v\u00fdznamnej\u0161\u00edm ne\u017e v skuto\u010dnosti je (1 Sam 17,28; Neh 9, 10; Pr\u00eds 11, 2; 13, 10; 21, 24; Iz 13, 11; Jer 49, 16; 50, 31; Ez 7, 10; Dan 5, 20; Abd 3 a in\u00e9).
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0V\u00fdzna\u010dn\u00fdm rysom biblickej zbo\u017enosti je n\u00e1zor o p\u00fdche ako o koreni hriechu. Neposlu\u0161nos\u0165 a p\u00fdcha, ktor\u00e9 si prisvojuj\u00fa sl\u00e1vu a \u010des\u0165, ktor\u00e1 prin\u00e1le\u017e\u00ed jedine Bohu, je podstatou hriechu. P\u00fdcha je priamou vzburou proti Bo\u017eej sv\u00e4tosti a jeho zvrchovanosti. Ak je pre in\u00e9 hriechy n\u00e1dej na odpustenie, pre p\u00fdchu odpustenie nie je. P\u00fdcha vyvol\u00e1va Bo\u017e\u00ed hnev (Pr\u00eds 16, 5; Jer 50, 31; Am 6, 8), ktor\u00e9ho n\u00e1sledkom je smr\u0165 (\u017d 119, 21; Am 6, 8; Mal 4, 1). P\u00fdcha bola pr\u00ed\u010dinou pom\u00e4tenia jazykov (Gn 11, 1-9) a Bo\u017e\u00edch s\u00fadov (Iz 16, 6n; Jer 48, 29; Ez 16, 49; Za 9, 6; \u017d 31, 24; Pr\u00eds 15, 25; Iz 2, 12.17). Py\u0161n\u00ed s\u00fa \u00fahlavn\u00fdmi nepriate\u013emi zbo\u017en\u00fdch (\u017d 36, 12; 86, 14; 119, 51.69.85; 140, 6). Za p\u00fdchou prich\u00e1dza zahanbenie (Pr\u00eds 11, 2; 16, 18; 29, 23); p\u00fdchou sp\u00f4sobuje \u010dlovek sv\u00e1r (rozt\u0155\u017eky) (Pr\u00eds 13, 10). Bl\u00e1zniv\u00fd, ne\u0161\u013eachetn\u00fd a py\u0161n\u00fd s\u00fa pre staroz\u00e1konn\u00fa zbo\u017enos\u0165 rovnak\u00e9 pojmy (\u017d 73). Najbli\u017e\u0161ie staroz\u00e1konn\u00e9mu pojmu p\u00fdcha maj\u00fa novoz\u00e1konn\u00e9 gr\u00e9cke v\u00fdrazy alaz\u00f3n, alazoneia (chvast\u00fa\u0148, chvastanie) ktor\u00e9 p\u00f4vodne ozna\u010duj\u00fa povahu toho, ktor\u00fd zo seba rob\u00ed viac ne\u017e v skuto\u010dnosti je.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Kres\u0165ansk\u00e1 etika sa vedome di\u0161tancovala od gr\u00e9ckeho myslenia v prospech Star\u00e9ho z\u00e1kona. Pokora je pova\u017eovan\u00e1 za najv\u00e4\u010d\u0161iu \u010dnos\u0165, lebo Kristus o sebe povedal: „Som tich\u00fd a pokorn\u00fd srdcom“ (Mt 11, 29). Napokon p\u00fdcha na\u0161la svoje miesto na zozname zl\u00fdch vec\u00ed, ktor\u00e9 vyvieraj\u00fa z vn\u00fatra \u010dloveka (Mk 7, 22). V M\u00e1rinom Magnifikate (Lk 1, 51) po\u010dujeme, \u017ee P\u00e1n pon\u00ed\u017ei t\u00fdch, \u010do py\u0161ne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa a pov\u00fd\u0161i t\u00fdch, \u010do s\u00fa pon\u00ed\u017een\u00ed. Jakub vo svojom liste v 4, 6 ako aj Peter v prvom liste 5, 5 cituj\u00fa z knihy Pr\u00edslov\u00ed 3,34, aby vynikol kontrast medzi pokorn\u00fdmi, v ktor\u00fdch m\u00e1 Boh za\u013e\u00fabenie a py\u0161n\u00fdmi, ktor\u00fdch Boh odmieta. Apo\u0161tol Pavol zara\u010fuje vo svojom pojednan\u00ed o skazenej pohanskej spolo\u010dnosti v liste Rimanom 1, 30 namyslen\u00fdch a chv\u00e1lenk\u00e1rov do skupiny py\u0161n\u00fdch hrie\u0161nikov; podobne hovor\u00ed aj v druhom liste Timotejovi 3, 2. Vychva\u013eovanie sa a chvastanie ozna\u010duje za zl\u00e9 aj Jakub vo svojom liste 4, 16 ako aj J\u00e1n v prvom liste 2, 16. L\u00e1ska v prvom liste Korin\u0165anom 13, 4 nie je bez chv\u00e1ly a dom\u00fd\u0161\u013eavosti, \u010d\u00edm sa vyzna\u010duj\u00fa falo\u0161n\u00ed u\u010ditelia v prvom liste Timotejovi 6, 4.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Apo\u0161tol Pavol videl p\u00fdchu („vychva\u013eovanie sa“ znalos\u0165ou Z\u00e1kona a skutky spravodlivosti) ako charakteristick\u00fd rys judaizmu a najvlastnej\u0161\u00ed skutok nevery \u017didov. P\u00edsal, \u017ee Evanjelium vylu\u010duje p\u00fdchu (Rim 3, 27), lebo u\u010d\u00ed, \u017ee v\u0161etci \u013eudia s\u00fa hrie\u0161ni, preto nem\u00f4\u017eu dosiahnu\u0165 spravodlivos\u0165 vlastn\u00fdmi silami- to mus\u00ed \u010dlovek h\u013eada\u0165 u Krista a prij\u00edma\u0165 ju ako dar skrz vieru v neho. Evanjeliov\u00e9 posolstvo o spravodlivosti skrz Krista vylu\u010duje pr\u00edstup k Bohu zalo\u017een\u00fd na vlastnej spravodlivosti; preto sa t\u00e1to zves\u0165 stala pre py\u0161n\u00fdch \u017didov kame\u0148om \u00farazu (Rim 9, 30-10, 4). T\u00fato skuto\u010dnos\u0165 tie\u017e n\u00e1zorne objas\u0148uje rozhovor Je\u017ei\u0161a s Nikod\u00e9mom. \u010clenovia ve\u013erady boli pln\u00ed p\u00fdchy a nen\u00e1visti; uzn\u00e1vali len ve\u013ekos\u0165 Jeruzalema, svoje vyvolenie a poh\u0155dali s Galilejcami. Py\u0161n\u00e1 nen\u00e1vis\u0165 ich zaslepila a priviedla ich k falo\u0161n\u00e9mu tvrdeniu, \u017ee \u017eiadny uznan\u00fd prorok nepoch\u00e1dzal z Galileje, hoci odtia\u013e poch\u00e1dzali proroci Oze\u00e1\u0161, Nahum a Jon\u00e1\u0161. \u013dudia farizejsk\u00e9ho typu s\u00fa dom\u00fd\u0161\u013eav\u00ed. Tak\u00fd \u010dlovek hl\u00fapo zab\u00fada na to, \u017ee nem\u00e1 ni\u010d s\u00e1m od seba, ale \u017ee len spravuje jemu zveren\u00e9 Bo\u017eie dary ducha a tela. Najbl\u00e1znivej\u0161ia je dom\u00fd\u0161\u013eavos\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00e1, preto\u017ee zbo\u017enos\u0165 nie je vo svojej podstate vyvy\u0161ovan\u00edm sa \u010dloveka k Bohu, ale zni\u017eovan\u00edm sa Boha k \u010dlovekovi: „Bezo m\u0148a nem\u00f4\u017eete ni\u010d urobi\u0165!“ (Jn 15, 5). Velik\u00e1\u0161stvo je v podstate tie\u017e p\u00fdcha, ako aj cti\u017eiadostivos\u0165 zvl\u00e1\u0161\u0165 u predstaven\u00fdch, \u010di v Cirkvi alebo v laickom \u017eivote. Kristus v\u017edy napom\u00ednal svojich u\u010den\u00edkov ku skromnosti a opravdivej pokore, napr. v napomenut\u00ed o poriadku sedenia pri svadobnom stole (Lk 14, 7-11). Alebo ke\u010f zd\u00f4raz\u0148uje pon\u00ed\u017eenos\u0165 : „Kto sa poni\u017euje, bude pov\u00fd\u0161en\u00fd“ (Mt 23, 12). Toto vid\u00edme aj Kristovej kritike „ok\u00e1zalosti vonkaj\u0161ej zbo\u017enosti farizejsk\u00fdch remienkov, ako cel\u00e9ho radu in\u00fdch zvyklost\u00ed, aby sa uk\u00e1zali ak\u00ed s\u00fa pobo\u017en\u00ed. T\u00fdmto Kristus odmietol aj cirkevn\u00fa m\u00e1rnivos\u0165 a ok\u00e1zalos\u0165 vonkaj\u0161\u00edch ozd\u00f4b a titulov. U\u017e v prvotnej Cirkvi sv\u00e4t\u00fd J\u00e1n apo\u0161tol potieral je\u0161itnos\u0165 a chtivos\u0165 moci (3 Jn 9-10). Aj my sme povinn\u00ed potiera\u0165 tieto sklony v sebe. Ve\u013emi \u010dast\u00fdm a nebezpe\u010dn\u00fdm prejavom skrytej p\u00fdchy je zapretie pravdy. Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo uv\u00e1dza pr\u00edpad p\u00e1du apo\u0161tola Petra. To v\u0161etci vedeli, \u017ee sa mu dostalo zvl\u00e1\u0161tnej v\u00fdsady od Krista, preto jeho zapretie pred sl\u00fa\u017ekou m\u00e1 r\u00e1z tr\u00e1pnej, neuverite\u013enej zbabelosti, zapieral v situ\u00e1cii, ktor\u00e1 nebola nebezpe\u010dn\u00e1 a k tomu e\u0161te predstieral nevedomos\u0165. P\u00fdcha sa prejavuje aj v klebet\u00e1ch a v ur\u00e1\u017eliv\u00fdch ozna\u010denia ako to urobil Peter, ke\u010f ozna\u010dil Krista „toho \u010dloveka“ (Mk 14, 71). Tento pr\u00edpad je ve\u013emi \u010dast\u00fd aj u n\u00e1s veriacich. D\u00f4vera je z\u00e1kladom zbo\u017enosti, len\u017ee nie sebad\u00f4vera, ale d\u00f4vera v Boha. Sebad\u00f4vera vedie k p\u00fdche (Mt 26, 35): Typick\u00fdm pr\u00edkladom je jeho v\u00fdrok: „Aj keby som mal umrie\u0165 s tebou, nezapriem \u0165a.“ Evanjelista e\u0161te dod\u00e1va, podobne hovorili aj ostatn\u00ed u\u010den\u00edci. Toto zvl\u00e1\u0161\u0165 dobre vtedy pochop\u00edme, ke\u010f si pre\u010d\u00edtame v tejto hlave (26) ver\u0161e 33 a 34 : Peter mu povedal: „Aj keby v\u0161etci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem“ a hoci ho Je\u017ei\u0161 upozornil, ke\u010f mu povedal: „Veru, hovor\u00edm ti: Tejto noci sk\u00f4r, ako koh\u00fat dva razy zaspieva, tri razy ma zaprie\u0161.““ Len\u017ee tieto udalosti sa \u010dasto opakuj\u00fa aj v na\u0161om \u017eivote. Teda pozor na sebad\u00f4veru, t\u00fdm nechceme poveda\u0165, \u017ee si \u010dlovek nem\u00e1 d\u00f4verova\u0165, ale in\u00e9 d\u00f4verova\u0165 si pri nap\u013a\u0148an\u00ed svojich povinnost\u00ed a in\u00e9 je namyslene si d\u00f4verova\u0165: Ja som \u0161\u00e9fom a….!
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Py\u0161n\u00e1 cti\u017eiadostivos\u0165 a sebectvo s\u00fa prek\u00e1\u017ekou sp\u00e1sy. Rozhodne a jasne ukazuje P\u00e1n Je\u017ei\u0161 na pr\u00ed\u010diny, ktor\u00e9 sp\u00f4sobili, \u017ee \u017didia neverili v Krista, hoci dostali to\u013eko jasn\u00fdch svedectiev (Boh Otec, J\u00e1n Krstite\u013e, z\u00e1zraky, P\u00edsmo). Ved\u00facim kruhom synag\u00f3gy nech\u00fdbali vedeck\u00e9 znalosti P\u00edsma a n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 v\u00fdchova; to v\u0161ak nesta\u010dilo ku sp\u00e1se, ke\u010f bola ich v\u00f4\u013ea skazen\u00e1 p\u00fdchou a sebectvom. Tieto dve zl\u00e9 vlastnosti boli pr\u00ed\u010dinou toho, \u017ee \u017didia vyu\u017e\u00edvali n\u00e1bo\u017eenstvo k dosiahnutiu pozensk\u00fdch p\u00f4ct a poz\u00edcii: „Ako m\u00f4\u017eete uveri\u0165 vy, ktor\u00ed prij\u00edmate \u010des\u0165 jedni od druh\u00fdch!“
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Tu je na mieste ot\u00e1zka pre ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho z n\u00e1s: Dr\u017e\u00edm na tituly, vyznamenania a \u013eudsk\u00e9 pocty? Ko\u013eko dobr\u00fdch \u013eud\u00ed sa u\u017e dalo odradi\u0165 od spr\u00e1vnych a \u00faprimn\u00fdch slov a \u010dinov len preto, aby si neohrozili vyhliadky na pocty a uznania! Plat\u00ed o mne slovo P\u00e1na: „Oslavy od \u013eud\u00ed neprij\u00edmam“! (Jn 5, 41).
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Tento novoz\u00e1konn\u00fd poh\u013ead na p\u00fdchu hlboko ovplyvnil rannokres\u0165ansk\u00fa ako aj stredovek\u00fa etiku; sv.August\u00edn ako aj sv.Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd pova\u017eovali p\u00fdchu za najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed hriech. Pod\u013ea Tom\u00e1\u0161a Akvinsk\u00e9ho, p\u00fdcha prekra\u010duje rozumov\u00fa mieru a potom plat\u00ed o ka\u017edom priestupku, \u017ee je zl\u00fd, ale niekedy dobr\u00fd. Tu je potrebn\u00e9 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee dobro a zlo s\u00fa sam\u00e9 o sebe odli\u0161n\u00e9 \u00fakony v\u00f4le, lebo dobro a zlo sam\u00e9 o sebe patria k v\u00f4le, ako spr\u00e1vne a nespr\u00e1vne u\u017e\u00edvanie rozumu. Preto hovor\u00edme, \u017ee v\u00f4\u013ea dobr\u00e1 a zl\u00e1 a s\u00fa odli\u0161n\u00e9 pod\u013ea druhu. T\u00e1to odli\u0161nos\u0165 dobra a zla s\u00fa \u00fakony pod\u013ea predmetu. Odli\u0161nos\u0165 druhu v \u00fakonoch je pod\u013ea predmetov. Preto dobro a zlo v \u00fakonoch v\u00f4le sa vlastne berie pod\u013ea predmetov. Mus\u00edme teda poveda\u0165, \u017ee v\u00f4\u013ea nemus\u00ed by\u0165 v\u017edy mer\u00edtkom, \u010di ide o prav\u00e9 dobro alebo \u010di o zdanliv\u00e9 dobro, ktor\u00e9 s\u00edce m\u00e1 ur\u010dit\u00fd r\u00e1z dobra, ale nie vhodn\u00e9ho vo\u010di po\u017eiadavke. A preto \u00fakon (\u010din) v\u00f4le nie je v\u017edy dobr\u00fd, ale niekedy je aj \u0161patn\u00fd (zl\u00fd). \u00dakon (\u010din) v\u00f4le m\u00f4\u017ee by\u0165 aj posledn\u00fdm cie\u013eom \u010dloveka pod\u013ea nejak\u00e9ho sp\u00f4sobu, predsa tak\u00fdto \u00fakon v\u00f4le, nie je \u00fakonom v\u00f4le ako bolo vy\u0161\u0161ie povedan\u00e9. \u010ealej je potrebn\u00e9 poveda\u0165, \u017ee dobro sa cez rozum predstavuje v\u00f4li ako jej predmet; pokia\u013e patr\u00ed do kompetencie rozumu, patr\u00ed k rodu mravov a sp\u00f4sobuje mravn\u00fa dobrotu v \u00falohe v\u00f4le. Rozum je p\u00f4vodcom \u013eudsk\u00fdch a mravn\u00fdch \u00fakonov, ako u\u017e bolo povedan\u00e9.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Z\u00e1vis\u00ed dobrota v\u00f4le len na predmete ? Po\u010diatok dobroty a \u0161patnosti \u013eudsk\u00fdch \u00fakonov je z \u00fakonov (\u010dinov) v\u00f4le. A preto dobrota a \u0161patnos\u0165 v\u00f4le sa ber\u00fa pod\u013ea nie\u010doho in\u00e9ho. Dobrota v\u00f4le z\u00e1vis\u00ed na tom, \u010do sam\u00e9 o sebe sp\u00f4sobuje dobrotu v \u00fakone, toti\u017e na predmete ale nie na okolnostiach, ktor\u00e9 s\u00fa nejak\u00fdmi v\u00fdsledkami \u00fakonu. Cie\u013e je predmetom v\u00f4le, nie v\u0161ak in\u00fdch s\u00edl. Preto \u010do do \u00fakonu v\u00f4le, nel\u00ed\u0161i sa dobrota, ktor\u00e1 je z predmetu od dobroty, ktor\u00e1 je cie\u013eom, tak ako pri \u00fakonoch in\u00fdch s\u00edl. To \u010di \u010dlovek rob\u00ed dobre z\u00e1vis\u00ed od jeho v\u00f4le, ale chcie\u0165 robi\u0165 nie\u010do, ke\u010f sa robi\u0165 nem\u00e1, neznamen\u00e1 chcie\u0165 dobro. In\u00e1\u010d povedan\u00e9, \u017ee sa vz\u0165ahuje k \u00fakonu chcen\u00e9ho. A tak je nemo\u017en\u00e9, aby niekto chcel dobro, ke\u010f ho nechce urobi\u0165, preto\u017ee chcie\u0165 dobro urobi\u0165 m\u00f4\u017ee \u010dlovek v\u017edy. Neznalos\u0165 okolnost\u00ed ospravedl\u0148uje \u0161patnos\u0165 v\u00f4le, pokia\u013e okolnosti sa dr\u017eia na strane chcen\u00e9ho; pokia\u013e nepozn\u00e1 okolnosti \u00fakonu, ktor\u00fd chce.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Z\u00e1vis\u00ed dobrota v\u00f4le na rozume? Je potrebn\u00e9 poveda\u0165, \u017ee dobrota v\u00f4le z\u00e1vis\u00ed na predmete. Predmet je v\u0161ak v\u00f4li predkladan\u00fd rozumom. Lebo dobro sa rozumie ako predmet v\u00f4le a je jej \u00famern\u00fd. Zmyslov\u00e9 dobro, predstavovan\u00e9 nie je \u00famern\u00e9 v\u00f4li, ale zmyslovej \u017eiadostivosti, lebo v\u00f4\u013ea m\u00f4\u017ee smerova\u0165 k zmys\u013eovej \u017eiadostivosti, alebo k v\u0161eobecn\u00e9mu dobru, ktor\u00e9 vn\u00edma zmyslov\u00e1 schopnos\u0165. A preto dobrota v\u00f4le z\u00e1vis\u00ed na rozume t\u00fdm sp\u00f4sobom, ak\u00fdm z\u00e1vis\u00ed na predmete.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u013dudsk\u00e1 dobrota z\u00e1vis\u00ed predov\u0161etk\u00fdm na ve\u010dnom z\u00e1kone, ne\u017e na \u013eudskom rozume, kde nesta\u010d\u00ed \u013eudsk\u00fd rozum je potrebn\u00e9 obr\u00e1ti\u0165 sa k ve\u010dn\u00e9mu rozumu, t.j. k Bohu.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Z\u00e1vis\u00ed dobrota v\u00f4le na \u00famysle a cieli? Je potrebn\u00e9 zv\u00e1\u017ei\u0165, \u017ee tu hr\u00e1 \u00famysel predch\u00e1dzaj\u00faci \u00fakon a taktie\u017e aj \u00famysel sprev\u00e1dzaj\u00faci. Predch\u00e1dzaj\u00faci p\u00f4sob\u00ed na v\u00f4\u013eu, napr. niekto sa chce posti\u0165, ale z\u00e1le\u017e\u00ed na tom \u010di to chce robi\u0165 ako kaj\u00faci \u010din, teda chce sa posti\u0165 z l\u00e1sky k Bohu alebo z d\u00f4vodov pestovania telesnej l\u00ednie postavy. V takom pr\u00edpade m\u00e1 \u010din r\u00e1z dobra. Ak sa sleduje \u010din potom u\u017e sprev\u00e1dzaj\u00faci \u010din nemen\u00ed v\u00fdznam charakteru dobra, pokia\u013e sa to deje s nasleduj\u00facim \u00famyslom. T\u00e1to ot\u00e1zka sa d\u00e1 rozobera\u0165 aj z poz\u00edcii, \u010di ve\u013ekos\u0165 dobroty alebo \u0161patnosti vo v\u00f4le plynie z ve\u013ekosti dobra \u010di \u0161patnosti v \u00famysle, \u010di dobrota z\u00e1vis\u00ed na zhode s Bo\u017eou v\u00f4\u013eou, \u010di je nutn\u00e9, aby sa v\u00f4\u013ea \u013eudsk\u00e1 zhodovala s v\u00f4\u013eou Bo\u017eou v chcenom, a aby bola dobr\u00e1. Sv\u00e4t\u00fd Tom\u00e1\u0161 Akvinsky sa touto ot\u00e1zkou zaober\u00e1 aj z h\u013eadiska dobroty a \u0161patnosti vonkaj\u0161\u00edch \u00fakonov, z poh\u013eadu toho, \u010do sleduje \u00fakony \u013eudsk\u00e9 z poh\u013eadu dobroty a \u0161patnosti. Skr\u00e1tene povedan\u00e9, t\u00e1to ot\u00e1zka sa berie z troch poh\u013eadov: ide o n\u00e1chylnos\u0165 k p\u00fdche pre vadnos\u0165 pr\u00edrodzenosti, alebo pre pokazenos\u0165 pr\u00edtomn\u00e9ho prachu; vzbura proti nariadeniu alebo nezriaden\u00e1 \u017eiadostivos\u0165 kdeko\u013evek vynikn\u00fa\u0165; za tretie, ako nezriaden\u00e1 \u017eiadostivos\u0165 po uprednostnen\u00ed, ktorej prisl\u00facha pocta a uctievanie. Prv\u00e1 je p\u00f4vodcom a kore\u0148om v\u0161etk\u00e9ho hriechu, druh\u00e1 je obecn\u00fdm hriechom, tretia je zvl\u00e1\u0161tn\u00fdm hriechom a je to jeden zo siedmich hlavn\u00fdch hriechov.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Py\u0161n\u00ed sa delia na dve skupiny: jedni sa vyvy\u0161uj\u00fa nad druh\u00fdch a druh\u00ed strh\u00e1vaj\u00fa na seba nie\u010do, \u010do ich prevy\u0161uje. Ide vlastne o nezriaden\u00fa \u017eiadostivos\u0165 po vyniknut\u00ed, ktor\u00e9mu sa vzd\u00e1va \u010des\u0165 a pocta. Taktie\u017e sa m\u00f4\u017ee bra\u0165 ako nedostatok v podriaden\u00ed sa \u010dloveka Bohu, v tom, \u017ee sa niekto povy\u0161uje nad to, \u010do mu je pris\u00faden\u00e9 pod\u013ea Bo\u017eieho z\u00e1meru a zariadenia. P\u00fdcha je opakom pokory. U\u017e v z\u00e1rodku je \u0165a\u017ek\u00fdm hriechom, v\u00fdnimkou je pr\u00edpad, ke\u010f ch\u00fdbaj\u00fa dokonal\u00e9 \u00fakony (\u010diny), toti\u017e bez rozv\u00e1\u017eneho s\u00fahlasu. P\u00fdcha je po\u010diatkom ka\u017ed\u00e9ho hriechu nie \u00fakonom ale usp\u00f4soben\u00edm. Je kr\u00e1\u013eovstvom v\u0161etk\u00fdch nerest\u00ed.
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Boh dovol\u00ed klesn\u00fa\u0165 do roztopa\u0161nosti, aby n\u00e1s oslobodil od p\u00fdchy. Proti p\u00fdche existuje trojak\u00fd prosztriedok: predov\u0161etk\u00fdm \u00fava\u017eovanie o svojej slabosti, o Bo\u017eej ve\u013ekosti a nedokonalosti svojich vlastnost\u00ed.<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010co je to p\u00fdcha? Kto je py\u0161n\u00fd? V malom teologickom slovn\u00edku sa hovor\u00ed: P\u00fdcha je nezriaden\u00e1 t\u00fa\u017eba vyzdvihova\u0165 svoje vlastnosti nad vlastnosti in\u00fdch \u013eud\u00ed. Prototypom py\u0161n\u00fdch \u013eud\u00ed boli pokrytci a farizeji, o ktor\u00fdch Je\u017ei\u0161 Kristus povedal: „Kto sa povy\u0161uje, … \u010c\u00edtaj \u010falej…<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-111","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-hlavne-hriechy"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/111","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=111"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/111\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=111"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=111"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/www.uspenie.sk\/web\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=111"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}