.

V živote nás stretávajú rôzne životné situácie. Vždy je veľmi dobré, keď tie dobré a hlavne zlé situiácie neprežívame sami, ale máme sa o koho oprieť.

Prajem všetkým vám, aby ste prežívali len tie pekné časti nášho života. Vtedy aj naša farnosť sa chce podieľať na vašom štastí.

Ak však prídú zlé časy – aj vtedy možete prísť a podeliť sa so svojim smútkom.

V ľavom paneli si môžete vybrať to, čo Cirkev ponúka už dlhé roky pre každého kresťana. Nájdete nejaké slovo na poučenie a zorientovanie sa v danej situácii.

V pravom zase sú rozobraté usmernenia, podľa ktorých sa snažíme riadiť svoj život.

Štefan

Dôvody a potreba Desatora

     Boh, nekonečná dobrota, stvoril človeka z lásky na svoj obraz. Jeho láska nepozná časové hranice. Človeka viac miluje než všetko ostatné, potvrdzuje to jeho neustála starosť o neho. Človek po stvorení komunikoval s Bohom bezprostredne, to jest z tváre do tváre. Jeho život bol na úrovni blaženého života v bezprostrednom kontakte s Bohom. Chyba, ktorú človek urobil, keď sa pyšne postavil proti Bohu, spôsobila, že človek stratil možnosť vidieť a hovoriť s Bohom bezprostredne. Stratil dar videnia Boha. Týmto činom do tohoto sveta vstúpil hriech a skrz hriech smrť, ktorá taktiež prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí neurobili priestupok podobný Adamovmu /Rim 5, 12 a 14/. Lenže ukázala sa potreba zastaviť človeka v hrešení. Svedčí o tom potopa /Gn 6, 3-22/, správanie sa ľudí po potope, keď Boh vyvádza Abraháma z hriešneho mesta Ur do zasnúbenej zeme /Gn 12,1-9/ a neskôr správanie sa príslušníkov vyvoleného národa na ceste z Egypta do zeme otcov /Ex 16, 2-31; 17,2-7/.
     Teda, hriech bol na svete, lenže ako hovorí svätý Pavol v liste Rimanom /5, 13/, hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. A tak, aby Boh pomohol človekovi vymaniť sa z područia hriechu, aby mu ukázal cestu, pozýva Mojžiša na horu Sinaj /Ex 19, 2-25/ a dáva mu zákon – Desatoro prikázaní /Ex 20, 1-17/ pre ľud, aby neblúdil a išiel rovnou cestou osvetlenou Božím svetlom. Dáva Desať prikázaní, ktoré mu majú byť smerovkou na ceste do zasnúbenej zeme, aby mohol opäť po putovaní púšťou raz obnoviť komunikáciu s Bohom z tváre do tváre, taký bol Boží zámer pri stvorení človeka.
     I keď sa rozmnožil hriech a ak previnením jedného človeka zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, prisľúbeného Vykupiteľa Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar /Rim 5, 15/. Boh sa predstavil ako večná láska. Človek už v raji poznal, že je vinný a skrýval sa pred Božou láskou, i vtedy táto nekonečná Dobrota a Krása podáva človekovi svoju pomoc tým, že mu dal nádej v prísľube Vykupiteľa.
     My poznáme Vykupiteľa sveta, poznáme aj Zákon zo Sinaja, rovnako je nám známy výrok Ježiša Krista o tomto Zákone, že neprišiel ho zrušiť, ale naplniť a doplniť /Mt 5, 17 -19; 5, 21 – 48/, / Mk 10, 17 – 22/, / LK 10, 25 – 29/, /Jn 13, 34-35; 14, 12-17/.
     Rovnako putujeme do zasnúbenej zeme ako Izraeliti. Desatoro, ako aj Ježišovo prikázanie lásky /Jn 14, 12-17/ je smerovkou k Bohu a k videniu Boha z tváre do tváre. Tento zákon je dokonalý a kto ho zachováva určite dosiahne videnia Boha z tváre do tváre.
      Cirkev, aby pomohla svojim členom v napĺňaní Božích zákonov, z moci, ktorú jej dal Ježiš Kristus /Mt 16, 17-20; Jn 21, 15-19/, ustanovila päť príkazov, ktoré majú veriacim uľahčiť cestu k blaženému videniu Boha.   p. Jozef Michalov, SVD