Obidve prikázania sú špecifikáciou tretieho Božieho prikázania pre kresťanov katolíkov. Vyžaduje sa od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, presvätej Bohorodičky a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.
I. Prečo Cirkev prikazuje svätiť uvedené dni?
Každá spoločnosť si zvláštnym spôsobom pripomína dôležité udalosti v jej živote. Štáty si pripomínajú slávne dni ich vzniku, ukončenia vojen a dosiahnutia víťazstva nad nepriateľom a podobne. Tak je to aj v živote Cirkvi. Kresťania prešli od slávenia soboty na slávenie nedele, aby si pravidelne pripomínali deň, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a tak dokázal svoje božstvo, že On je Mesiáš. Pri preložení dňa pokoja a svätenia zachovali starozákonné – šesť dní pracuj a na siedmy odpočívaj a zasväť ho Pánovi je to deň Pánov /por. Ex 20, 8-10 a Dt 5, 12-15/. V tieto dni si uctievame tie zvláštne dary od Pána Ježiša a presvätej Bohorodičky ako aj svätých, ktoré zvlášť zveľaďujú náš náboženský život. V tieto dni si zvlášť uvedomujeme dôležitosť príslušnej udalosti, ako napr. na Vianoce, na Veľkú noc. Sviatky presvätej Bohorodičky zdôrazňujú veľkosť úlohy Panny Márie v procese vykupiteľského diela Ježiša Krista. Sviatky svätých sú sviatkami hrdinov kresťanskej viery. Veď aj v občianskom živote oslavujeme hrdinov národa a štátu.
Slávením nedele a sviatkov vyjadrujeme svoj vzťah k Bohu, k Cirkvi, ku kresťanskému spoločenstvu a samozrejme aj ku svätým. Zachovaním pracovného pokoja a účasťou na slávnostných podujatiach v našom prípade na svätej liturgii vyjadrujeme svoju vieru, vydávame svedectvo o evanjeliu, ako si vážime Kristovo učenie a nakoľko sa pokladáme za pokrstených, za kresťanov.
Každý normálny človek ak sa dobrovoľne prihlásil a dobrovoľne sa stal členom nejakej organizácie, nejakej spoločnosti, by si mal pokladať za povinnosť zúčastniť sa života spoločnosti alebo spolku a nemal by to robiť z daného príkazu alebo nariadenia. Aktívna účasť na živote Cirkvi, t.j. predovšetkým na bohoslužbách je verejným potvrdením, že je kresťanom katolíkom.
II. Prečo sa máme zúčastniť na celej svätej liturgii? Kto pochopil význam a ciele sv. liturgie, ten nepotrebuje výklad. Svätá liturgia to nie je len ceremónia. Svätá liturgia – to je Pánova škola, zasvätenie a obetovanie sa Pánovi, účasť na jeho obetovaní sa Otcovi a neposledne stretnutie sa so sviatostným Kristom v Eucharistii.
Ak by niekto povedal, ja všetko viem, ja to mám prečítané a naštudované, preto ja nemusím počúvať čítania a homíliu, ten je na veľkom omyle. Pán ústami Cirkvi každý deň nám predkladá a vysvetľuje nové a nové časti svojho učenia. Ak chceme mať úžitok z ďalších častí svätej liturgie, účasť na liturgii slova je nevyhnutná. Každý deň sa predkladá iná pravda, iná zásada kresťanského života.
V druhej časti svätej liturgie, keď kňaz prináša dary chleba a vína Bohu, predkladá Bohu aj srdcia a životy všetkých prítomných veriacich. Bolo by to divné, keby veriaci sa nechcel opätovne odovzdať do rúk Všemohúceho Boha.
V tretej časti, kedy sa Kristus neviditeľným spôsobom znovu obetuje za nás na zmierenie nás s Bohom, kedy svätá liturgia dosahuje svojho vrcholu a my by sme sa nechceli zúčastniť tohoto aktu? To by sme demonštrovali, že naša viera je formálna a pre nás je to všetko len divadlo, kultúrna udalosť. Práve v tejto časti máme možnosť zjednotiť sa s Kristom, dosiahnuť zmierenie s Bohom a odpustenie trestov za naše hriechy a nehodnosti.
Vo štvrtej časti svätej liturgie sa stretávame s Kristom osobne v Eucharistii, keď ho prijímame. Sväté prijímanie je ovocím, je ziskom z účasti na svätej liturgii. Odchádzam s Kristom domov.
Ak sa takto pozeráme na svätú liturgiu, potom ľahko pochopíme, že účasťou na svätej liturgii najlepšie oslávime nedeľu – deň Pánov, alebo niektorý sviatok, ktorý v ten deň oslavujeme alebo si naň spomíname.
I. Prečo Cirkev prikazuje svätiť uvedené dni?
Každá spoločnosť si zvláštnym spôsobom pripomína dôležité udalosti v jej živote. Štáty si pripomínajú slávne dni ich vzniku, ukončenia vojen a dosiahnutia víťazstva nad nepriateľom a podobne. Tak je to aj v živote Cirkvi. Kresťania prešli od slávenia soboty na slávenie nedele, aby si pravidelne pripomínali deň, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a tak dokázal svoje božstvo, že On je Mesiáš. Pri preložení dňa pokoja a svätenia zachovali starozákonné – šesť dní pracuj a na siedmy odpočívaj a zasväť ho Pánovi je to deň Pánov /por. Ex 20, 8-10 a Dt 5, 12-15/. V tieto dni si uctievame tie zvláštne dary od Pána Ježiša a presvätej Bohorodičky ako aj svätých, ktoré zvlášť zveľaďujú náš náboženský život. V tieto dni si zvlášť uvedomujeme dôležitosť príslušnej udalosti, ako napr. na Vianoce, na Veľkú noc. Sviatky presvätej Bohorodičky zdôrazňujú veľkosť úlohy Panny Márie v procese vykupiteľského diela Ježiša Krista. Sviatky svätých sú sviatkami hrdinov kresťanskej viery. Veď aj v občianskom živote oslavujeme hrdinov národa a štátu.
Slávením nedele a sviatkov vyjadrujeme svoj vzťah k Bohu, k Cirkvi, ku kresťanskému spoločenstvu a samozrejme aj ku svätým. Zachovaním pracovného pokoja a účasťou na slávnostných podujatiach v našom prípade na svätej liturgii vyjadrujeme svoju vieru, vydávame svedectvo o evanjeliu, ako si vážime Kristovo učenie a nakoľko sa pokladáme za pokrstených, za kresťanov.
Každý normálny človek ak sa dobrovoľne prihlásil a dobrovoľne sa stal členom nejakej organizácie, nejakej spoločnosti, by si mal pokladať za povinnosť zúčastniť sa života spoločnosti alebo spolku a nemal by to robiť z daného príkazu alebo nariadenia. Aktívna účasť na živote Cirkvi, t.j. predovšetkým na bohoslužbách je verejným potvrdením, že je kresťanom katolíkom.
II. Prečo sa máme zúčastniť na celej svätej liturgii? Kto pochopil význam a ciele sv. liturgie, ten nepotrebuje výklad. Svätá liturgia to nie je len ceremónia. Svätá liturgia – to je Pánova škola, zasvätenie a obetovanie sa Pánovi, účasť na jeho obetovaní sa Otcovi a neposledne stretnutie sa so sviatostným Kristom v Eucharistii.
Ak by niekto povedal, ja všetko viem, ja to mám prečítané a naštudované, preto ja nemusím počúvať čítania a homíliu, ten je na veľkom omyle. Pán ústami Cirkvi každý deň nám predkladá a vysvetľuje nové a nové časti svojho učenia. Ak chceme mať úžitok z ďalších častí svätej liturgie, účasť na liturgii slova je nevyhnutná. Každý deň sa predkladá iná pravda, iná zásada kresťanského života.
V druhej časti svätej liturgie, keď kňaz prináša dary chleba a vína Bohu, predkladá Bohu aj srdcia a životy všetkých prítomných veriacich. Bolo by to divné, keby veriaci sa nechcel opätovne odovzdať do rúk Všemohúceho Boha.
V tretej časti, kedy sa Kristus neviditeľným spôsobom znovu obetuje za nás na zmierenie nás s Bohom, kedy svätá liturgia dosahuje svojho vrcholu a my by sme sa nechceli zúčastniť tohoto aktu? To by sme demonštrovali, že naša viera je formálna a pre nás je to všetko len divadlo, kultúrna udalosť. Práve v tejto časti máme možnosť zjednotiť sa s Kristom, dosiahnuť zmierenie s Bohom a odpustenie trestov za naše hriechy a nehodnosti.
Vo štvrtej časti svätej liturgie sa stretávame s Kristom osobne v Eucharistii, keď ho prijímame. Sväté prijímanie je ovocím, je ziskom z účasti na svätej liturgii. Odchádzam s Kristom domov.
Ak sa takto pozeráme na svätú liturgiu, potom ľahko pochopíme, že účasťou na svätej liturgii najlepšie oslávime nedeľu – deň Pánov, alebo niektorý sviatok, ktorý v ten deň oslavujeme alebo si naň spomíname.
