Pôstne obdobia a pôstne dni sú osobitne vhodné na duchovné cvičenia, kajúce liturgické pobožnosti, púte na znak pokánia, dobrovoľné odriekania, ako je pôst a almužna a bratské podelenie sa /charitatívne a misijné diela/.
Úprimne konané pokánie vedie k obráteniu nielen nás samých, ale aj tých, ktorí nás sledujú. Eucharistia a pokánie otvárajú márnotratným synom dvere Otca a strateným ovciam návrat domov k Otcovi, teda nie dohováranie a presviedčanie, ale konanie pokánia a snaha o intenzívne súžitie s Eucharistickým Kristom, modlitba za obrátenie hriešnikov a predovšetkým úprimné a dôstojné prijímanie sviatostného Krista do nášho života. Do toho zapadá náležitá príprava na osobné stretnutie s Kristom. Neustále nasledovanie Márie, ktorá dala prednosť slovám Kristovým pred prípravou pohostenia(Lk 10,38-42).
Na spasiteľný význam pôstu ako pokánia poukazujú evanjeliá ako aj starozákonné knihy. Vieme, že na výzvu proroka Jonáša obyvatelia Ninive na čele s kráľom konali pokánie formou pôstu a sypania si popola na hlavu (Jon 3,1-10). Rovnako je známa udalosť s kráľovnou Ester, ktorá keď sa dozvedela čo hrozí jej národu – úplná likvidácia od kráľovho ministra Ammana – odložila kráľovský odev a obliekla si kajúce rúcho z vrecoviny, rozcuchané vlasy si posypala popolom, prestala prijímať potravu a úpenlivo sa modlila za záchranu svojho národa. A vieme, že dosiahla vyslyšanie. Amman bol obesený na šibenici, ktorú pripravil pre Mardocheja a Židia boli zachránení (Est 4,16-5,8). Známy je aj kajúci pôst kráľa Dávida, keď videl, že spáchal hriech, ktorým veľmi urazil Boha, ktorý mu všetko dal. Známy je pôst Jána Krstiteľa, asketický život sekty nazarénov, žijúcich na brehu Mŕtveho mora. U mohamedánov je známy mesiac pôstu Ramadám ako aj iné pôsty. Rovnako je známy pôst u veľkých ázijských náboženstiev. V neposlednej miere sú nám dobre známe pôsty ukladané pod menon dieta od lekárov. Pre krásu tela dokážeme sa zdržiavať určitých jedál a nápojov. Len pre krásu ducha to sa nám akosi nechce akceptovať. Z Evanjelia je nám známe, že keď Herodes uväznil Jána, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15). Cirkev oslovuje veriacich, aby si uvedomili, že Kristus splnil Otcovu vôľu a založil na zemi nebeské kráľovstvo. Otcova vôľa je povzniesť ľudí k účasti na Božom kráľovstve. Ale do Božieho kráľovstva sa má vchádzať v posväcujúcej milosti. Keby sme si náležite uvedomili, že Ježiš Kristus to robí tak, že zhromažďuje ľudí okolo svojho stola a že toto zhromaždenie je Cirkev, ktorá je zárodkom a počiatkom Božieho kráľovstva na zemi. Kristus svoje kráľovstvo uskutočnil najmä veľkým tajomstvom svojej Veľkej noci, svojou smrťou na kríži a svojim zmŕtvychvstaním. „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12,32).
K TOMUTO ZJEDNOTENIU S KRISTOM SÚ POVOLANÍ VŠETCI ĽUDIA! Zakázané je to len tým, čo sa nechcú vyzliecť z rúcha hriechu.
Pozvania od Ježiša Krista do jeho kráľovstva sú plné Starého zákona i Nového zákona. Už len na nás záleží, či chceme vstúpiť a konať pokánie alebo nie.
Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku schválená Radou hierarchov 6. októbra 2009
V zmysle Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 majú všetci kňazi, rehoľníci a veriaci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
zachovávať nasledujúcu pôstnu disciplínu:
1. Zdržanlivosť od mäsa:
– v piatky cez rok; s výnimkou prikázaných sviatkov (a podobne odporúčaných sviatkov), voľníc, národných (občianskych) sviatkov;
– v stredy počas Štyridsiatnice, ako aj vo sviatky Povýšenia svätého Kríža a Sťatia hlavy svätého Krstiteľa.
2. Zdržanlivosť od mäsa s pôstom: v deň pred Narodením a Bohozjavením Pána.
3. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom: v prvý deň Štyridsiatnice a v piatok Veľkého týždňa.
4. Zakázaný čas: zaväzuje iba počas celej Štyridsiatnice.
Protikladné tvrdenia kohokoľvek sa neberú do úvahy.
Výklad Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 o pôstnej disciplíne
1) Zdržanlivosť znamená nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú.
2) Pôst znamená nejesť; pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15. hodine.
3) Ak pôst pripadne na sobotu alebo nedeľu, tak sa ruší, ale zdržanlivosť ostáva.
4) Výnimky, ktoré sa uvádzajú v prvom bode dekrétu (prikázané a odporúčané sviatky, voľnice, národné či občianske sviatky), sa vzťahujú aj na stredy počas Štyridsiatnice, nie však na sviatky Povýšenia svätého Kríža a Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa.
5) Pod slovným spojením „odporúčané sviatky“ treba rozumieť veľké sviatky a polyelejné sviatky s bdením, ktoré nie sú prikázanými sviatkami, ako aj deň chrámového sviatku.
6) Pod slovným spojením „národné (občianske) sviatky“ treba rozumieť štátne sviatky a dni pracovného pokoja (samozrejme, okrem Štedrého dňa a Veľkého piatku).
7) Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do telesnej smrti.
8) Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku.
9) Pod slovom „Štyridsiatnica“ treba pre účely tohto dekrétu rozumieť všetky dni od pondelka prvého týždňa Veľkého pôstu až po Veľkú sobotu vrátane.
10) Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu).
11)„Zakázaný čas“ znamená zákaz hlučných zábav (napríklad diskoték) a obmedzenie takých televíznych programov, počítačových hier, internetových stránok a podobne, ktoré narúšajú kajúci charakter daného obdobia.
